utorok 20. marca 2018

2x Recenzia

Počas vianočných prázdnin som prečítala niekoľko zaujímavých kníh, no doteraz sa mi nepodarilo dostať sa k nim v podobe recenzie. Naprávam, píšem, odporúčam! Aspoň k jednej by ste mali zablúdiť, pretože ide o naozajstne a netypické skvosty - a ja presne túto kombináciu zbožňujem.

Na konci samoty
Na konci samoty je skvelý príbeh, ktorý napísal svoj život. Rozpráva príbeh 3 súrodencov s nepekným osudom. V detstve ich postihla strata oboch rodičov a každý sa s ňou teraz vyrovnáva po svojom. Príbeh však rozpráva len tichý, rezervovaný a empatický Jules, ktorý sa svetom len tak potĺka, nevie, čo je správne a neverí v seba. V sprievode času sa len snaží pochopiť každú sekundu a pretvoriť ju v niečo, čo ho aspoň trochu naplní a navedie. Stretáva ho veľa smútku, sklamaní, zmätku... Tak, ako to v živote ozaj býva.

„Kedysi som sa bál staroby, no zrazu bolo na predstave, že s ňou budem žiť ešte aj o štyridsať rokov, čosi upokojujúce. Budeme spolu sedieť, čítať si, rozprávať sa alebo hrať šach, občas sa budeme doberať a potom sa znovu vrátime k bohatým spomienkam, k nášmu pokladu, ktorý si spoločne nahonobíme. Rozmýšľal som, ako bude jej tvár vyzerať posiata vráskami, keď sa bude blížiť k osemdesiatke. V tej istej chvíli som si uvedomil, že mi to všetko bude jedno, a predstava, že zostarnem, mi prestala naháňať strach.“

„Smrť už poznám dlho, no teraz už aj smrť pozná mňa.“

Benedict Wells píše neskutočne, slová sa len tak kĺžu, strany plynú veľmi rýchlo a jeho štýl je dokonalý a nenútený, mne skutočne sympatický. Dokonca príbeh podáva tak, že rôzne strieda isté časové obdobie a je na čitateľovi, ako si ich pospája, ako ich porozumie a čo v nich objaví – práve v tom tkvie tá krása. Autor do jeho štvrtého diela zakomponoval veľké množstvo životných právd a myšlienok, ktoré som si poznačila a mala som pocit, že mi rozumie. Bolo to možno vďaka niektorým Julesovým záľubám – ako si našiel cestu k fotografovaniu vďaka jeho otcovi či ako sa spolu s Alvou zamiloval do kníh. Svojím príbehom ma istým spôsobom kľudnil, že nie som jediná, kto sa takto cíti, a hoc je to kniha všeobecne smutná, stále je aj jedinečná, špeciálna a kvalitne napísaná s takmer živými postavami a dejom. Je to, samozrejme, hlbšie čítanie psychologického rázu, ktoré rieši mentálnu stabilitu človeka a postoj ku svetu. Tým pádom čitateľa sprevádza i po dočítaní a prinúti ho obzrieť sa i na život vlastný, spýtať sa sám seba kľúčové otázky a porovnať sa so životmi v deje knižky. Hoc to nie je podmienka či striktné odporúčanie, cítim, že si knižku najviac užijú introverti, pretože práve tí porozumejú Julesovi a jeho vnútorným dianiam najlepšie. Tak to aspoň bolo u mňa.

5/5


Zvláštní smutek citronového koláče
K tejto už len na pohľad nezvyčajnej knižke som sa dostala vďaka jednej českej recenzii už v roku 2013 a vložila si ju na To-read-list. S nostalgickým obzretím na rok 2013 som sa však k prečítaniu dokopala až teraz, po tom, ako som ju nedávno dostala. Púšťala som sa do nej s doslovným pôžitkom a užívala si každú stranu. Dokonca som si ju i šetrila, aby som to päťročné čakanie tak škaredo nezničila prečítaním knihy za jeden deň. A skutočne to čakanie nebolo na škodu – knižka ozaj nesklamala.


A ako už naznačuje názov, jedlá v tejto knihe majú vlastné pocity, ktoré hlavná hrdinka Rose počas jedenia cíti. Cíti emócie ľudí, ktoré sa počas prípravy preniesli na tanier. Knižka sprvu sleduje, ako sa s týmto „darom“ Rose vyrovnáva zatiaľ, čo rastie, no neskôr sa pridá aj viacero iných tém, často metaforických. Pre mňa tento námet aj pred piatimi rokmi a aj teraz predstavuje čosi originálne, úžasné a plné nekonečných možností. To autorka na moje prekvapenie nie tak celkom využila, ale rozhodla sa to viesť vlastným smerom a to do akéhosi žánru rodinných vzťahov a spoločenských problémov, čo tiež nakoniec nevyznelo zle vďaka netradičnému spracovaniu.

„Jasně jsem cítila čokoládu, ale v závanech a stopách se rozvíjela nebo otevírala malost, pocit sevření, znepokojení, byla to chuť odstupu a já jsem vědela, že je nějak spojená s mou matkou. Chutnala jsem její přeplněné myšlenky, skoro jsem cítila zaťaté zuby, které ji způsobovaly bolest hlavy, na niž si musela brát tolik aspirinů, celou bílou řádku koleček na nočním stolku jako ilustrace její věty – Půjdu si na chvíli lehnout.“

Zvláštní smutek citronového koláče je tak veľmi, veľmi zvláštna kniha a práve tá odlišnosť ma na nej fascinuje. Je písaná (skôr zámerne) dosť jednoduchým štýlom, ktorý nezvyčajné udalosti (vo veľkom počte) vykresľuje naozaj zaujímavo a čítanie tým pádom plynie veľmi rýchlo a prirodzene. Síce sú niektoré veci nedotiahnuté a kniha nemá nijakú výraznú zápletku, ale mne osobne to vlastne nevadilo. Práve v nezvyčajnosti a diverzite tkvela tá krása, vďaka ktorej mala kniha moju plnú pozornosť. Vlastne to bol príbeh o jednej rodine, kde „každý mal niečo“ a bolo ozaj pútavé sledovať takúto ľudskú stránku fungovania rodiny. Ak si chcete oddýchnuť, ale zároveň okúsiť niečo iné a i čosi, čo vás prinúti i zamyslieť sa, táto žltá knižka spĺňa všetko. :)



Čítali ste niektorú z týchto kníh? Čo vy na ne?
Prečítali by ste si niektorú?

Pri kliknutí na hodnotenie sa dostanete na GoodReads

štvrtok 15. marca 2018

Apokalyptický svet podobný praktikám z WWII.. a v ňom láska /Prežila som svet - Miroslava Varáčková/

Hrozí, že realita dystopií, ktoré čítame v rámci žánru fikcie, sa raz stane skutočnou. Svet zjazvený vojnou, chorobami či nedostatkom surovín je bližšie, než by sme si mysleli a jedna z kníh, ktorá sleduje osud násťročnej Evy predierajúc sa takouto krajinou, sa nazýva Prežila som svet a napísala ju Slovenka Mirka Varáčková. Odhliadnuc od romantických príbehov zo života má na konte už dve takéto dystopie (Adaptácia) a dokazuje, že i v tomto žánri dokáže úspešne vystupovať a pritom ostane sama sebou. Dúfam, že nie naposledy...


Okrem toho, na čo sme u Mirky zvyknutí; t. j. výborný román o mladej žene, ktorá si prechádza ťažkou životnou situáciou a postupne sa čitateľom otvára, dostávame i čosi iné – zmes z iného žánru, z ktorého cítiť apokalypsu, boj o jedlo, beznádej a smrť... a tieto prvky tak tvoria jedno z najťažších prostredí, v akom sa hrdinka Mirky dokáže ocitnúť.

Ela v jedno piatkové poobedie príde o všetko – namiesto rande s chlapcom, ktorý sa jej páči, dostane náhly hovor od otca, ktorý jej bez ďalších iných slov vraví, aby okamžite upaľovala za ním. S prichádzajúcim víkendom tak na ulici vyzerá, že je jediná, kto sa niekam ponáhľa, no keď sa s otcom onedlho stretnú v atómovom kryte v jeho práci, nie je jej všetko jedno. Dozvie sa, že svetom šľahá vojna a vyhladzovanie tzv. Čistými. Tu pre lepšie pochopenie autorka vytvorila akési spojenie s nacistickou genocídou z druhej svetovej vojny, pričom toto porovnanie sama spomína i v diele. No a Čistí, špička evolúcie bez genetických úprav, sú tu na to, aby údajne dokončili túto očistu a zničili všetkých „upravených“. Jednou z nich je, bezpochyby, Ela, avšak tentoraz sama proti celému svetu.. Až dovtedy, dokým sa jej do cesty nevotrie Čistý, jeden z milióna, s úprimným a láskavým srdcom, ktorý nehorí túžbou zabiť ju. V možnom preklade azda námet lásky nacistického dozorcu k židovke na pokraji síl, ak by som to mohla poňať takto. Alex tak naruší Elin boj o život a zmení ho od základov, dokonca až tak, že v istých momentoch sa Ela dokáže vrátiť do momentov a predstáv zo svojho starého života.

„Zámerne zo svojej skrýše hlboko v srdci vytiahnem útržky minulosti. Každý z nich je viac ako bolestný a jatriaci moje mokvajúce rany na duši, no mám chuť sa v nich obaliť ako v ochrannej bubline.“

utorok 6. februára 2018

Všetko možné i nemožné počas jediného dňa /Najdlhší deň Adama T. - Patrick Ness/

Uvarte si čaj, zababušte sa do deky a prežite celý jeden deň na 280 stranách spolu s Adamom Thornom. S obyčajným tínedžerom s obyčajným príbehom smrteľníka, ktorý však autor Patrick Ness vzal pevne do rúk a rozvinul mnohými ďalšími nezvyčajnými cestičkami. Zoberte do rúk toto dielo a nechajte jeho slová plné lásky, intimity, neistoty, strachu, zmyselnosti a krásy prenikať útrobami vášho tela. Nájdite si chvíľku a prežite život skrytý v jednom dni.


V dni tak dlhom, že sa zmestil do deviateho príbehu Patricka Nessa radiac sa do YA žánru – Najdlhší deň Adama T. Ten, hoc ním prejdete za pár dní, predstavuje zlato vo svojom žánri, čitateľovi dáva všetko a zároveň nič a zasieva doňho semienka podnetov na dlhé rozmýšľania a dumania pred spaním. Mladému človeku poskytuje odpovede na otázky, ktoré nevie v hlave ani sformulovať a čarovným, bohatým štýlom si vymedzuje samostatný priestor medzi skvostami v podobnej literatúre.

Obyčajne jedinečný príbeh s farbami dúhy
Rozprávanie začína pekne od začiatku – ránom, keď Adama mama pošle kúpiť kvety. Adam je tínedžer dnešnej doby, ktorý má bohaté vnútro osobnosti, no trápi sa kvôli mnohému. Žije v konzervatívnej náboženskej rodine farára, pričom mu to výrazne strpčuje skutočnosť, že je gej. I tento deň je tak plný melanchólie a smútku z toho, že ide na rozlúčkovú párty niekoho dôležitého. Behu a nekonečných monológov o živote a udalostiach. Prekvapenia a frustrácie z hlúpych náhod a nedostatku spravodlivosti, ktorá sa mu (ne)dostáva v práci, ktorú ozaj potrebuje. Konfliktov a úprimnosti, ktorá dnes znamená nadovšetko. A nakoniec i deň plný porozumenia, lásky a skutočného priateľstva. Presne tak, ako by to rozpovedal sám život.

„A potom – obloha.
Lebo Adam Thorn chce zmiznúť. Adam Thorn túži odísť, naliehavá bolesť v žalúdku je ako závrat. Adam Thorn by rád odišiel s človekom, ktorý odíde na konci dnešnej rozlúčkovej párty.
A možno aj odíde.“

sobota 13. januára 2018

Knižné prírastky • december + zhrnutie roka 2017

Kalendárny rok 2017 bol ozaj niečo. Niečo vo všetkých možných zmysloch – na blogu sa prejavil trochu pomenej, no o to viac v realite. Bol to rok všetkých možných náhod, pocitov, zážitkov, takmer všetkých farieb života. 

Našla som si nové záľuby ako kaligrafiu, fotografovanie na film či najnovšie písanie na stroji (čo je skôr takou špecialitou). Moja izba prešla kompletnou rekonštrukciou, ktorej finálny vzhľad ma veľmi potešil a zahrial na srdci a akoby otvoril novú etapu môjho (skromne dlhého) života. Heh.
Čo sa týka kníh, vďaka kamarátovi, ktorý mi predstavil klasický žáner kníh, som sa začala obzerať aj na staršie knihy a dnes už mám za sebou diela ako Kto chytá v žite, 1984, Zvieracia farma, Annu zo Zeleného domu v pôvodnom jazyku, Peter a Lucia, Jana Eyrová, Franny a Zooey a momentálne čítam Mechanický pomaranč v angličtine, o ktorom sa neskôr dočítate viac. 

Aby som trochu porozprávala o GoodReads, čo jest Facebook pre knihomoľov – s ponaučením z minulého roka (kedy som prečítala „až“ 30 kníh), som si dala v ich výzve na tento rok ako zvyčajne o 5 viac, a teda 35. Prekvapivo som tento cieľ prekonala až o ďalších 6. Preto, aby to pokračovalo v duchu výzvy, som si na rok 2018 predsavzala prečítať 46 kníh. No bohvie, či sa mi to podarí.
Zároveň, ako môžete vidieť nižšie na obrázku, bolo moje priemerné hodnotenie kníh 4 hviezdičky, čo znamená, že musím sprísnieť. Ozaj musím!


Prírastky za december by som rada začala kôpkou, s ktorou som prišla z tradičného zimného blogerského zrazu, ktorý sa koná každý rok v Žiline a každý rok je skvelý a jedinečný. Taška, s ktorou som s plnou tak odišla, tak prišla, našťastie vydržala, keďže je od Slovartu a tí skutočne vedia zmerať slasti a strasti knihomoľa a vytvoriť tak ideálneho plátenca. 

Zraz sa zvykne konať vo veľmi priateľskej atmosfére, keďže účastníci sú blogeri, ktorí sa navzájom už roky poznajú (niekedy prídu aj fajn nováčikovia alebo veteráni), a tak si často darujeme alebo vymieňame knihy. Ja som tak bola vďaka skvelým babám obohatená o 4 anglické knihy, 1 Tolstoya, ktorého som si želala už dávno a pár slovenských a 1 českú, ktoré ma zaujali už dávnejšie. 

utorok 2. januára 2018

Realistický príbeh z krutej domácnosti /Drž ma, keď padám - Miroslava Varáčková/

Otec alkoholik s príležitostným platom, ktorý takmer vždy minie alkohol. Takýto osud, na dnešnú dobu bohužiaľ pričastý, ako by bolo dobré, bol pridelený trojici súrodencov – Ondrovi, Kati a malej Zuzke. Tí majú len seba navzájom a mladšej sestre nahrádzajú starostlivosť rodičov. Starší súrodenci sa snažia zohnať čo do úst len vďaka brigádam. Aby však ostali spolu a len vyčkaním na dospelosť si zaistili lepšiu budúcnosť, musia tento teror pretrpieť. To však v ich podmienkach nie je jednoduché...


Mirka Varáčková, priekopníčka v slovenskej modernej literatúre, nám opäť ukuchtila knihu podľa jej zvyčajných ingrediencií. Predstavila nám ďalšiu z jej dievčenských postáv – stredoškoláčku Kaťu, ktorej toho život ozaj naložil na plecia. Okrem školských povinností musela mladšej sestre nahradiť mamu a doma byť zasa slúžkou, upratovačkou a kuchárkou na plný úväzok s pridanými urážkami a fackami od vlastného otca.

Ďalšou typickou ingredienciou autorky je, prirodzene, láska. Tou v jej románoch nešetrí, a tak mladým hrdinkám popletie hlavu prvými vzťahmi, tajnými bozkami či jednoducho úprimnými aktami dobrého srdca, ktoré im ale nezvyknú pridať na starostiach, práve naopak – pomáhajú postavám zabudnúť na všetky ťažkosti a otvárajú im dvere do nového, krajšieho sveta. To určite dokáže pohladiť na duši aj čitateľa – namiesto ponurého, smutného čítania o ťažkom živote dostanú v takejto podobe aj nádej na nové začiatky.