sobota 13. januára 2018

Knižné prírastky • december + zhrnutie roka 2017

Kalendárny rok 2017 bol ozaj niečo. Niečo vo všetkých možných zmysloch – na blogu sa prejavil trochu pomenej, no o to viac v realite. Bol to rok všetkých možných náhod, pocitov, zážitkov, takmer všetkých farieb života. 

Našla som si nové záľuby ako kaligrafiu, fotografovanie na film či najnovšie písanie na stroji (čo je skôr takou špecialitou). Moja izba prešla kompletnou rekonštrukciou, ktorej finálny vzhľad ma veľmi potešil a zahrial na srdci a akoby otvoril novú etapu môjho (skromne dlhého) života. Heh.
Čo sa týka kníh, vďaka kamarátovi, ktorý mi predstavil klasický žáner kníh, som sa začala obzerať aj na staršie knihy a dnes už mám za sebou diela ako Kto chytá v žite, 1984, Zvieracia farma, Annu zo Zeleného domu v pôvodnom jazyku, Peter a Lucia, Jana Eyrová, Franny a Zooey a momentálne čítam Mechanický pomaranč v angličtine, o ktorom sa neskôr dočítate viac. 

Aby som trochu porozprávala o GoodReads, čo jest Facebook pre knihomoľov – s ponaučením z minulého roka (kedy som prečítala „až“ 30 kníh), som si dala v ich výzve na tento rok ako zvyčajne o 5 viac, a teda 35. Prekvapivo som tento cieľ prekonala až o ďalších 6. Preto, aby to pokračovalo v duchu výzvy, som si na rok 2018 predsavzala prečítať 46 kníh. No bohvie, či sa mi to podarí.
Zároveň, ako môžete vidieť nižšie na obrázku, bolo moje priemerné hodnotenie kníh 4 hviezdičky, čo znamená, že musím sprísnieť. Ozaj musím!


Prírastky za december by som rada začala kôpkou, s ktorou som prišla z tradičného zimného blogerského zrazu, ktorý sa koná každý rok v Žiline a každý rok je skvelý a jedinečný. Taška, s ktorou som s plnou tak odišla, tak prišla, našťastie vydržala, keďže je od Slovartu a tí skutočne vedia zmerať slasti a strasti knihomoľa a vytvoriť tak ideálneho plátenca. 

Zraz sa zvykne konať vo veľmi priateľskej atmosfére, keďže účastníci sú blogeri, ktorí sa navzájom už roky poznajú (niekedy prídu aj fajn nováčikovia alebo veteráni), a tak si často darujeme alebo vymieňame knihy. Ja som tak bola vďaka skvelým babám obohatená o 4 anglické knihy, 1 Tolstoya, ktorého som si želala už dávno a pár slovenských a 1 českú, ktoré ma zaujali už dávnejšie. 

utorok 2. januára 2018

Realistický príbeh z krutej domácnosti /Drž ma, keď padám - Miroslava Varáčková/

Otec alkoholik s príležitostným platom, ktorý takmer vždy minie alkohol. Takýto osud, na dnešnú dobu bohužiaľ pričastý, ako by bolo dobré, bol pridelený trojici súrodencov – Ondrovi, Kati a malej Zuzke. Tí majú len seba navzájom a mladšej sestre nahrádzajú starostlivosť rodičov. Starší súrodenci sa snažia zohnať čo do úst len vďaka brigádam. Aby však ostali spolu a len vyčkaním na dospelosť si zaistili lepšiu budúcnosť, musia tento teror pretrpieť. To však v ich podmienkach nie je jednoduché...


Mirka Varáčková, priekopníčka v slovenskej modernej literatúre, nám opäť ukuchtila knihu podľa jej zvyčajných ingrediencií. Predstavila nám ďalšiu z jej dievčenských postáv – stredoškoláčku Kaťu, ktorej toho život ozaj naložil na plecia. Okrem školských povinností musela mladšej sestre nahradiť mamu a doma byť zasa slúžkou, upratovačkou a kuchárkou na plný úväzok s pridanými urážkami a fackami od vlastného otca.

Ďalšou typickou ingredienciou autorky je, prirodzene, láska. Tou v jej románoch nešetrí, a tak mladým hrdinkám popletie hlavu prvými vzťahmi, tajnými bozkami či jednoducho úprimnými aktami dobrého srdca, ktoré im ale nezvyknú pridať na starostiach, práve naopak – pomáhajú postavám zabudnúť na všetky ťažkosti a otvárajú im dvere do nového, krajšieho sveta. To určite dokáže pohladiť na duši aj čitateľa – namiesto ponurého, smutného čítania o ťažkom živote dostanú v takejto podobe aj nádej na nové začiatky.

nedeľa 3. decembra 2017

Poklady knižnice mojich starých rodičov

Starý otec a stará mama boli vraj odjakživa knihomoľmi, čomu svedčí niekoľko políc kníh zdobiace ich byt. Ja som v blízkosti týchto kníh vyrastala, odmalička „nasávala“ ich vôňu, pri návšteve ich vždy chytala do rúk a aj vďaka starým rodičom som si bez nich nemohla predstaviť život. Titul knihomoľa som tak po nich automaticky a oprávnene zdedila.

Kvôli istej nedávnej udalosti však hrozilo, že si knižky budú čoskoro musieť nájsť nový domov, a tak som mala šancu si niektoré, môjmu srdcu blízke, „adoptovať“. Zistila som, že môjmu zvedavému oku veľa kníh uniklo a len teraz som si všimla, aké poklady to spolu nazbierali, mnoho z nich vytlačených aj v prvých rokoch 20. storočia.


A tak som znova pocítila známu vôňu, ktorá vo mne raz prehĺbila lásku k starým knihám a obdivovala každý vzácny výtlačok a jeho podpisy, venovania, pečiatky z knižnice, poznámky napísané ceruzkou, fľaky či každučký znak opotrebovania. Doteraz ma totiž staršie knižky fascinujú, zaujímajú a neprestávajú okúzľovať – každá skrýva nielen pôvodný príbeh, ale i príbeh jej majiteľa či dokonca majiteľov viacerých. A keď bol majiteľom vaša rodina, je to o to cennejšie a bližšie.

Domov u mňa našlo skutočne veľa kníh, z toho niekoľko nádherných kúskov svetovej, ale aj slovenskej klasiky. Každá knižka je zároveň vzhľadom odlišná a špeciálna a na všetkých veľmi dobre vidieť rozdiel od kníh, ktoré sa tvoria dnes a vyzerajú jednoznačne inak. Bola to jednoducho iná doba.

V jedno popoludnie som zobrala foťák a nechala sa ním unášať, zachytila som tak tieto neobyčajné (navonok) neživé bytosti. Znamenajú pre mňa obrovský poklad, ktorý budem s opatrnosťou ceniť, uchovávať a ľúbiť.

Tu sú.

nedeľa 19. novembra 2017

Príbeh od 10-ročného chlapca z rodiny, ktorú rozbilo nešťastie /Strieborný lev na oblohe - A. Pitcher/

Terorizmus vo svete už dávno nie je novou témou. V médiách sa správy o útokoch objavujú čoraz častejšie, najmä v mestách svetových metropol. Niekedy je však zaujímavé a srdcervúce prostredníctvom literatúry spoznať pohľady ľudí, ktorých sa teroristický útok priamo týkal. Lev na striebornej oblohe patrí do tejto kategórie, no nachádza sa v žánri fikcie. Malý chlapec Jamie rozpráva o sestre, ktorá býva na kozubovej rímse, presnejšie, len urna s jej popolom.

Príbeh od 10-ročného chlapca z rodiny, ktorú rozbilo nešťastie
Knižka je to veľmi útla, pôsobí milo a nenápadne, možno i detsky. Podobná atmosféra sa vyskytuje aj vo vnútri knihy, keďže desaťročný Jamie rozpráva svoj príbeh z prvej osoby. Opak je však pravdou – Jamieho rodinu pár rokov dozadu postretlo veľké nešťastie. Jeho sestru na Trafalgarskom námestí zabila bomba v teroristickom útoku. Každý sa s touto skutočnosťou vyrovnal po svojom: matka ich opustila, otec začal piť, sestra s chýbajúcou dvojičkou si prefarbila vlasy, nechala si spraviť pírsingy a prestala riadne jesť. Jamie však sestru až tak nepoznal, nechápe, čo sa to s jeho rodinou deje a želá si, aby sa jeho mama a všetko sa vrátilo do starých koľají – veď kvôli nemu mama neodišla, tak prečo tu teraz nie je?

To, že si Jamie veľa vecí neuvedomuje kvôli tomu, aký je malý, dodáva knihe úplne iný, kvalitný a zaujímavý rozmer. Okrem toho autorka vkladá do knihy okrem terorizmu a rodinných vzťahov aj ďalšie spolusúvisiace motívy ako napríklad rasizmus a šikanu. Knižka je to malá, no nachádza sa tam štipka z každej kôpky problémov, ktoré trápia svet.

„Pomyslel som si, aké by to bolo fajn, keby som zdvihol telefón a objednal by som si iný život, akoby to bola pizza alebo niečo podobné. Poprosil by som si otca, ktorý nepije, a mamu, ktorá by nás neopustila. Jas by som však nezmenil ani o trošku.“

sobota 4. novembra 2017

Geniálny únos a 6 tínedžerov /Vrania šestka - Leigh Bardugo/

YA Fantasy som už takpovediac vzdala kvôli opakujúcim sa dejovým líniám, ktoré po čase stratili originalitu a ja zasa záujem o ne. Pri Vranej šestke, ktorú však prekladala (pre mňa veľká) knižná blogerka Luu, som spravila výnimku a so zvedavosťou sa do knihy rozhodla pustiť. Tento takmer 500-stranový paperback mi však zo začiatku dal zabrať, no po prečítaní vo mne vyvolal pozitívnu knižnú opicu a pocit, že to ale ozaj stálo zato.

Fantasy zo špinavých ulíc nebezpečného mesta
Ak ste čítali sériu Griša (The Grisha angl.), prostredie, ktoré autorka Leigh Bardugo vykreslila i vo Vranej šestke, vám určite bude známe. Špinavý Ketterdam (pripomínajúc mesto Amsterdam) s náznakmi 18. storočia je plný rôznych ľudí v rôznych spoločenských vrstvách. Práve šestka vyvrheľov, ktorí sa striedajú v rozprávaní príbehu, patrí medzi spodinu tohto sveta a každý sa so svojou búrlivou minulosťou vyrovnáva po svojom.
Všetky cesty však vedú ku Kazovi – len k 17-ročnému prefíkanému zlodejovi a vodcovi Zberby, ktorého sa každý bojí a aj by sa mal. Svoje meno si vybudoval z prachu ulice vlastnými rukami, a po známych úspechoch v biznise a lúpežiach sa k nemu dostáva neobyčajná ponuka – za cenu obrovského bohatstva sa má vlámať na Ľadový dvor, obrovskú pevnosť a sídlo Fjerdanskej šľachty. Odtiaľ uniesť veľkého vedca, ktorý má v rukách zbraň veľmi nebezpečnú pre celý svet. Kaz, známy svojou prefíkanosťou a možno i nezdravou odhodlanosťou, túto ponuku, samozrejme, prijme. Zavolá si však svojich piatich kamošov a spolu sa vydajú na Ľadový dvor. Nie je to však vôbec také jednoduché...

„Hráč, trestanec, spurný syn, stratená griša, Sulijka, ktorý sa stala vrahyňou, chlapec zo Suda, z ktorého sa stalo niečo horšie.“

Úvod do tohto sveta s jeho intrigami a každodennosti bol síce veľmi prospešný, no mne ako čitateľovi, ktorý sa k tomuto žánru vrátil po dlhšej dobe, by možno prospeli aj rozsiahlejšie opisy a informácie, ktoré by som snáď našla skôr v sérií Griše, ktorú autorka napísala pred Vraňou šestkou a to isté odporúčam aj Vám, ak ste rovnaký prípad.