nedeľa 3. decembra 2017

Poklady knižnice mojich starých rodičov

Starý otec a stará mama boli vraj odjakživa knihomoľmi, čomu svedčí niekoľko políc kníh zdobiace ich byt. Ja som v blízkosti týchto kníh vyrastala, odmalička „nasávala“ ich vôňu, pri návšteve ich vždy chytala do rúk a aj vďaka starým rodičom som si bez nich nemohla predstaviť život. Titul knihomoľa som tak po nich automaticky a oprávnene zdedila.

Kvôli istej nedávnej udalosti však hrozilo, že si knižky budú čoskoro musieť nájsť nový domov, a tak som mala šancu si niektoré, môjmu srdcu blízke, „adoptovať“. Zistila som, že môjmu zvedavému oku veľa kníh uniklo a len teraz som si všimla, aké poklady to spolu nazbierali, mnoho z nich vytlačených aj v prvých rokoch 20. storočia.


A tak som znova pocítila známu vôňu, ktorá vo mne raz prehĺbila lásku k starým knihám a obdivovala každý vzácny výtlačok a jeho podpisy, venovania, pečiatky z knižnice, poznámky napísané ceruzkou, fľaky či každučký znak opotrebovania. Doteraz ma totiž staršie knižky fascinujú, zaujímajú a neprestávajú okúzľovať – každá skrýva nielen pôvodný príbeh, ale i príbeh jej majiteľa či dokonca majiteľov viacerých. A keď bol majiteľom vaša rodina, je to o to cennejšie a bližšie.

Domov u mňa našlo skutočne veľa kníh, z toho niekoľko nádherných kúskov svetovej, ale aj slovenskej klasiky. Každá knižka je zároveň vzhľadom odlišná a špeciálna a na všetkých veľmi dobre vidieť rozdiel od kníh, ktoré sa tvoria dnes a vyzerajú jednoznačne inak. Bola to jednoducho iná doba.

V jedno popoludnie som zobrala foťák a nechala sa ním unášať, zachytila som tak tieto neobyčajné (navonok) neživé bytosti. Znamenajú pre mňa obrovský poklad, ktorý budem s opatrnosťou ceniť, uchovávať a ľúbiť.

Tu sú.

nedeľa 19. novembra 2017

Príbeh od 10-ročného chlapca z rodiny, ktorú rozbilo nešťastie /Strieborný lev na oblohe - A. Pitcher/

Terorizmus vo svete už dávno nie je novou témou. V médiách sa správy o útokoch objavujú čoraz častejšie, najmä v mestách svetových metropol. Niekedy je však zaujímavé a srdcervúce prostredníctvom literatúry spoznať pohľady ľudí, ktorých sa teroristický útok priamo týkal. Lev na striebornej oblohe patrí do tejto kategórie, no nachádza sa v žánri fikcie. Malý chlapec Jamie rozpráva o sestre, ktorá býva na kozubovej rímse, presnejšie, len urna s jej popolom.

Príbeh od 10-ročného chlapca z rodiny, ktorú rozbilo nešťastie
Knižka je to veľmi útla, pôsobí milo a nenápadne, možno i detsky. Podobná atmosféra sa vyskytuje aj vo vnútri knihy, keďže desaťročný Jamie rozpráva svoj príbeh z prvej osoby. Opak je však pravdou – Jamieho rodinu pár rokov dozadu postretlo veľké nešťastie. Jeho sestru na Trafalgarskom námestí zabila bomba v teroristickom útoku. Každý sa s touto skutočnosťou vyrovnal po svojom: matka ich opustila, otec začal piť, sestra s chýbajúcou dvojičkou si prefarbila vlasy, nechala si spraviť pírsingy a prestala riadne jesť. Jamie však sestru až tak nepoznal, nechápe, čo sa to s jeho rodinou deje a želá si, aby sa jeho mama a všetko sa vrátilo do starých koľají – veď kvôli nemu mama neodišla, tak prečo tu teraz nie je?

To, že si Jamie veľa vecí neuvedomuje kvôli tomu, aký je malý, dodáva knihe úplne iný, kvalitný a zaujímavý rozmer. Okrem toho autorka vkladá do knihy okrem terorizmu a rodinných vzťahov aj ďalšie spolusúvisiace motívy ako napríklad rasizmus a šikanu. Knižka je to malá, no nachádza sa tam štipka z každej kôpky problémov, ktoré trápia svet.

„Pomyslel som si, aké by to bolo fajn, keby som zdvihol telefón a objednal by som si iný život, akoby to bola pizza alebo niečo podobné. Poprosil by som si otca, ktorý nepije, a mamu, ktorá by nás neopustila. Jas by som však nezmenil ani o trošku.“

sobota 4. novembra 2017

Geniálny únos a 6 tínedžerov /Vrania šestka - Leigh Bardugo/

YA Fantasy som už takpovediac vzdala kvôli opakujúcim sa dejovým líniám, ktoré po čase stratili originalitu a ja zasa záujem o ne. Pri Vranej šestke, ktorú však prekladala (pre mňa veľká) knižná blogerka Luu, som spravila výnimku a so zvedavosťou sa do knihy rozhodla pustiť. Tento takmer 500-stranový paperback mi však zo začiatku dal zabrať, no po prečítaní vo mne vyvolal pozitívnu knižnú opicu a pocit, že to ale ozaj stálo zato.

Fantasy zo špinavých ulíc nebezpečného mesta
Ak ste čítali sériu Griša (The Grisha angl.), prostredie, ktoré autorka Leigh Bardugo vykreslila i vo Vranej šestke, vám určite bude známe. Špinavý Ketterdam (pripomínajúc mesto Amsterdam) s náznakmi 18. storočia je plný rôznych ľudí v rôznych spoločenských vrstvách. Práve šestka vyvrheľov, ktorí sa striedajú v rozprávaní príbehu, patrí medzi spodinu tohto sveta a každý sa so svojou búrlivou minulosťou vyrovnáva po svojom.
Všetky cesty však vedú ku Kazovi – len k 17-ročnému prefíkanému zlodejovi a vodcovi Zberby, ktorého sa každý bojí a aj by sa mal. Svoje meno si vybudoval z prachu ulice vlastnými rukami, a po známych úspechoch v biznise a lúpežiach sa k nemu dostáva neobyčajná ponuka – za cenu obrovského bohatstva sa má vlámať na Ľadový dvor, obrovskú pevnosť a sídlo Fjerdanskej šľachty. Odtiaľ uniesť veľkého vedca, ktorý má v rukách zbraň veľmi nebezpečnú pre celý svet. Kaz, známy svojou prefíkanosťou a možno i nezdravou odhodlanosťou, túto ponuku, samozrejme, prijme. Zavolá si však svojich piatich kamošov a spolu sa vydajú na Ľadový dvor. Nie je to však vôbec také jednoduché...

„Hráč, trestanec, spurný syn, stratená griša, Sulijka, ktorý sa stala vrahyňou, chlapec zo Suda, z ktorého sa stalo niečo horšie.“

Úvod do tohto sveta s jeho intrigami a každodennosti bol síce veľmi prospešný, no mne ako čitateľovi, ktorý sa k tomuto žánru vrátil po dlhšej dobe, by možno prospeli aj rozsiahlejšie opisy a informácie, ktoré by som snáď našla skôr v sérií Griše, ktorú autorka napísala pred Vraňou šestkou a to isté odporúčam aj Vám, ak ste rovnaký prípad.


nedeľa 15. októbra 2017

Knižné prírastky • September 2017

Nič nie je lepšie, ako keď vám príde domov voňavá knižka a vy pocítite jej šuchotavý papier a neopísateľnú vôňu, však? Práve táto skutočnosť bola často jediným spestrením mojich nudných, stereotypných, učenia-plných večerov, ktoré sa začali diať od začiatku školy. Utrpelo ňou aj čítanie, ktoré sa radikálne obmedzilo často na zopár kapitol pred spaním, čo mi je ľúto, no po dúfajme rozumnom rozdelení času sa to snáď zmení.

Naopak mám však motiváciu a to niekoľko skvelých kníh-recenzných výtlačkov, ktoré ma čakajú na poličke a neviem si vybrať, do ktorého sa pustím skôr. Práve tie a aj ďalšie vám tu dnes predstavím a snáď inšpirujem vás i seba.


Ani neviem ako, no nazbieralo sa mi krásnych 10 prírastkov

~

nedeľa 24. septembra 2017

Čo ste doteraz o stromoch a zvieratách ani netušili /Tajný život stromov, Duševný život zvierat - P. Wohlleben/

Peter Wohlleben je lesník z Nemecka a zároveň autor diel Tajný život stromov a Duševný život zvierat, ktoré vyšli aj v slovenčine. Svoje profesionálne skúsenosti, ktoré v práci časom nadobudol, nevyužíva na produkciu a lesný trh, ale naopak bojuje za záchranu pralesov a tieto organizmy často berie ako rovnocenné. Čarovné, neuveriteľné fakty, ktoré doteraz ostali skryté, odhaľuje vo svojich publikáciách a prekvapuje tak či už svojich kolegov lesníkov alebo obyčajných smrteľníkov, ktorých len zaujal názov.


Tajný život stromov
Obálka sľubuje odpovede na otázky: čo stromy cítia? Ako komunikujú? Vo vnútri je toho však ešte viac. Autor sa venuje mnohým témam, ktoré prevádza do nášho ľudského sveta a hľadá podobnosti, vďaka ktorým čitateľ textu lepšie porozumie a zžije sa s ním. Téma za témou sa tak objavia rodinné vzťahy druhov stromov, priateľstvá, emócie, spojenia, inštinkty či deje, ktoré nasledujú po obyčajnom odlomení konára a ovplyvnia tak celý život jednotlivého stromu.

„Či v stromoch možno vidieť základ inteligencie, pamäti a emócií, o tom väčšina rastlinných bádateľov pochybuje. Rozčuľuje ich prenos vedeckých zistení na paralelnú situáciu u zvierat a v konečnom dôsledku hrozba, že sa zotrú hranice medzi rastlinnou a živočíšnou ríšou. No a? Čo by na tom bolo zlé? Azda majú pomalé tvory automaticky nižšiu hodnotu ako rýchle? Zavše sa ma zmocní podozrenie, že by sme brali väčší ohľad na stromy a iné rastliny, keby vedci s určitosťou vedeli, ako blízko majú k zvieratám.“

Tajný život stromov nie je čítanie na každý deň. Je to kniha, na ktorú sa musíte priamo sústrediť, akoby ste vstrebávali poznámky z biológie, no tentokrát zaujímavejšie. V niektorých úsekoch sa autor z dôvodov jeho samotnej fascinácie v téme až stráca a rozvíja ju veľmi dlho, no stále sa jej venuje štýlom ľahkým a jasným. Uvádza situácie domáckou rečou, prísloviami či porekadlami, až to niekedy znie ako rozprávka, hoc je to stále literatúra faktu. Odkrýva fascinujúci a pútavý svet plný úžasu, neuveriteľných detailov a prírodných procesov, ktoré Vás budú ohromovať a udivovať.


Pre mňa bolo čítanie trochu zdĺhavejšie, keďže bol text knihy príliš jednoliaty bez akýchkoľvek obrázkov či podnadpisov, čo teda trochu sťažovalo čítanie. Tiež sa autor niekedy až príliš opakoval a spomínal to, čomu sa už dostatočne venoval, no i tak to zvládol na jednotku, keďže jeho kľúčová profesia je niečo úplne iné.