piatok 14. júla 2017

Anna Franková na divadelnom pódiu – pohľad čitateľa

Meno „Anna Franková“ mi bolo známe snáď už od začiatku mojich školských čias a som si istá, že ani vy na tom nie ste inak. Dokonca i moja škola sa podujala na prezentácií jej života a diela. Vtedy mi starší žiaci priblížili všetky detaily a doslova ma namotali zistiť o tomto príbehu čo najviac, spoznať ho z priameho zdroja. Tak sa mi ocitla knižka onedlho v rukách, ja som spoznala skutočný osud tohto trinásťročného dievčaťa na vlastnej koži a nezabudla naň. A keď po rokoch mesto Martin v rámci divadelného festivalu Dotyky & spojenia ponúkalo až tri inscenácie tohto diela, rozhodla som sa čo najrýchlejšie objednať vstupenky a tento známy príbeh uvidieť aj inak, v mojej ďalšej obľúbenej verzii – na divadelnom pódiu v podaní hercov. Annin príbeh sa mi totižto vryl hlboko do srdca, mnohokrát sa i dnes prichytím, ako nad ním tuho premýšľam a aj vďaka Anninmu veku a jej postupnému dospievaniu sa stala mojím vzorom.


Navštevovať divadlo pravidelnejšie som začala len minulý rok, preto predpokladám, že nasledujúce riadky budú mierne chaotické a o „recenzii“ ani nebude možno hovoriť. Avšak, veľmi som o tomto zážitku túžila napísať, pretože to vo mne vyvolalo mnoho pocitov a celkovo to pre mňa predstavovalo veľmi príjemnú skúsenosť, najmä vidieť dve rôzne spracovania a mať možnosť si ich porovnať. Preto chcem sústrediť všetky dojmy aspoň tu, pre vás, a zlákať vás minimálne na jednu z týchto hier, či do divadla vôbec. Je to totiž niečo neopísateľne skvelé, vidieť to na vlastné oči a sledovať dianie na pódiu s každou bunkou napätou.

Anna Franková – Nové divadlo, Nitra
Aj keď obidve predstavenia som zhliadla v ten istý deň,herci z Nitry boli prví. Úprimne som sa toho i trošku pred predstavením bála, pretože všetky postavy obsiahnuté v knihe mala hrať iba dvojica hercov, pričom herečka iba Annu a herec, „chudák“ (hh), všetky zvyšné..

Nemala som sa však čoho báť. S obyčajnými kulisami v malom počte osôb doslova vládli pódiu a získali si všetkých divákov. Veľmi ma oslovili interaktívne scény, vďaka ktorým bola hra pre mňa príťažlivejšia a bližšia, pretože už od začiatku s nami komunikovali ľahkými otázkami či hru rozšírili aj do sedadiel v hľadisku, čo podľa mňa vyznelo veľmi originálne.

Zdroj
Obaja herci boli nadmieru presvedčiví a veľmi sympatickí a hltala som každé ich slovo. Postava Anny, hoci na začiatku pôsobila priveľmi ukecane a iritujúco (nakoniec, pravdepodobne taká bola zrejme aj v skutočnosti) po prvom dojme vôbec nepôsobila otravne. Nakoniec, tvorcovia sa zamerali najmä na Annu samú, jej myšlienky, zážitky, nevynechali ani absolútny úvod do jej života s plynulým prechodom na školské časy či neskôr vývoj duševnej i fyzickej stránky a teda pubertu. Scény, ktoré autori vybrali, nemohli byť trefnejšie, údernejšie a jednoducho lepšie. Nič nepôsobilo nepríjemne či nútene, s Annou som sa každou minútou viac a viac zžívala a spôsob, ktorým bola hra podaná, doslova sršal srdečnosťou, úprimnosťou a sympatickosťou smerom k mladému človeku.
Mnohé výrazy aj z dnešnej doby či umelecké i technické prvky, ktoré hru čarovne obohatili, ma neprestávali prekvapovať, rovnako ako skvelý výkon oboch hercov. Ivan Martinka dokázal priamo či nepriamo znázorniť viac ako 10 postáv (čo sa mu podarilo majstrovsky) a dokonca i Petrovho kocúra Mortieho. Okrem toho skvelo využil a zakomponoval svoje schopnosti z bábkovej hry a hra sa mi jednoducho vryla pod kožu, dohnala ma k úprimným slzám.

Zdroj
„Standing ovation“ i následná diskusia po konci hry ma utvrdila v tom, že autori Anny Frankovej z Nového divadla v Nitre sú dobrí, sympatickí a inteligentní ľudia, ktorí chápu dôležitosť i postavenie tohto diela vo svete a všetko, čo chceli a mali na srdci, poňali v tejto divadelnej hre.

Nové divadlo je zároveň však skutočne nové narozdiel od toho pôvodného v Nitre, preto, ak máte šancu podporiť ho či navštíviť, určite neváhajte minimálne pri Anne. Plánujú cestovať po Slovensku nielen po veľkých mestách a možnože ste zachytili ich Annu aj na festivale Pohoda. U mňa však isté je, že som to nevidela prvý a posledný krát a neviem sa dočkať, kedy to zažijem znova!

                                                                        INFO O PREDSTAVENÍ

Denník Anny Frankovej – Divadlo Jozefa Gregora Tajovského, Zvolen
Už o necelé dve hodiny ma v ten deň čakalo druhé predstavenie – v inej budove a s inými kulisami. Preto ma po usadení prekvapila netradičná scéna utvorená z vysokých chladných plechových stien, ktoré mali znázorňovať priestory úkrytu. Oproti skromnému zariadeniu z prvého predstavenia bola obrovská zmena aj v hereckom obsadení – predstavilo sa až 8 samostatných osobností. Všetko vyznelo profesionálne, až tak veľmi profesionálne, že to podľa môjho názoru prerástlo až do neosobnosti. Totiž, kvantita nie vždy predčí kvalitu.

Zdroj
Hry sa od seba výrazne odlišovali, najmä tým, že Anna ako postava bola na stupienku dôležitosti len o trošku vyššie ako ostatné charaktery – prišlo mi, že hra znázorňovala skôr to, čo urobí s človekom taký pobyt v izolácií,  pobyt preč od ľudstva a skôr ukázala, v čo môžu prerásť vzťahy spolubývajúcich. Anna mala venovaný priestor skôr tak pomimo, akoby jej izba bola vzdialená od toho všetkého a svoje zápisky prezentovala akoby v nejakom steampunkovom sne.

Počas predstavenia mi prekážalo niekoľko vecí, ktoré mi navodzovali pocity zmätenosti a stále som sa sama seba vypytovala, či to tak vidím jediná. Mnohé veci zo životov ľudí mi prišli pridané či vymyslené (?), veci také, ktoré v diele obsiahnuté neboli, a tak sa mi to videlo príliš zveličené a prehnané, či miestami vďaka agresívnym dialógom až telenovela-like (najmä, keď som videla romantické pokusy či „shippy“ u dosť nečakaných osôb). Okrem toho, do hrozného nepokoju a napätosti ma privádzal neustály krik či dupanie, vďaka ktorým som mala pocit, že by ich musel počuť celý Amsterdam a čakala som, že každú chvíľu ich objavia! (Hej, viem, dotváralo to atmosféru a tak, ale keď som čítala riadky o neustálom tichu a šepkaní a každom puknutí dlážky, nebola som potom tam príliš pokojná :D).

Každý mal v hre svoju úlohu a Anna mi, aj keď zoberieme do úvahy jej hravú povahu, prišla až ako prehnane veľký šašo. Slúžila ako nástroj na zábavu a neskôr i jej vzťah s Petrom vyznel nútene a pateticky (hlavne scéna s bozkávaním).

Zdroj
Na druhú stranu však zaznelo mnoho veľkých myšlienok, ktoré často neboli ani vyslovené, len abstraktne či umelecky zobrazené a práve tie na mňa zapôsobili. Po technickej stránke bola hra bezchybná, ale myslím si, že technika nie je všetko (veď aby Anna vlastnila väčšinu svojich vecí v jej známom červeno-bielom vzore? Čakala som, že za chvíľu vytiahne aj rovnako vzorovanú zubnú kefku). Hra vo mne zanechala veľa zmätenosti a neidentifikovateľný pocit a viacej vecí som si uvedomila, až keď som si tento zážitok nechala odležať. Bolo určite zaujímavé sústrediť sa pre zmenu aj na iné postavy ako len na Annu, mala som možnosť vidieť úplne iný pohľad na vec, možno serióznejší a realistickejší. Veľkú úlohu tam zohrávala práve meniaca sa psychika ľudí, ich hierarchia, spolunažívanie a pod., pričom táto téma bola určite zvládnutá bravúrne.

Stále si však nemôžem pomôcť a s väčšou radosťou sa vraciam práve k prvému predstaveniu, ktoré ma zvnútra rozsvietilo a inšpirovalo, pričom toto ma len vyčerpalo a zmiatlo. Môj názor som nezdieľala len ja sama, ale zrejme aj ostatní ľudia v javisku, súdiac podľa ich reakcií po konci predstavenia. Je však určite každého osobná vec, ako si určité okolnosti pojme sám.
Zdroj

Možno som to vôbec nepochopila, možno „trepem“ nezmysly, no som si istá, že minimálne prvá hra má toho čo viac ponúknuť všetkým vekovým kategóriám a jednoduchším spôsobom osloví viac ľudí, tak ako mne.



Jedno alebo druhé, určite vám odporúčam najbližšie bežať do divadla a okúsiť vo vašom okolí adaptáciu veľkého diela Denník Anny Frankovej, na tomto festivale boli až tri z oblasti Slovenska. A ak vám to nie je po chuti, pokojne skúste aj iné divadelné hry tvorené na základe kníh – Portrét Doriana Graya, Frankenstein, Vojna nemá ženskú tvár či ďalšie.. hlavne to skúste. 

DISKUSIA
Boli ste na niektorej zo spomínaných hier? Čo na to hovoríte?
Navštevujete divadlo? 
Aké hry na základe kníh ste už videli?

4 komentáre :

  1. Ja som videla Annu Frankovú minulý mesiac v podaní Táne Pauhofovej v modernom balete a bolo to skvelé! :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Fíha, Anna Franková a balet? Tak to už hej! :)

      Odstrániť
  2. Zhodou okolností som prvú adaptáciu diela mala možnosť zhliadnuť ešte počas školského roka. Určite nebolo zlým ťahom obsadiť iba dvoch hercov, i keď áno, spočiatku to na mňa pôsobilo jemne chaoticky, no počas deja som sa s jednotlivými postavami stotožnila. Dej bol odľahčený, na príbeh s vojnovou tématikou pre mňa však miestami až príliš a väčšmi to na mňa pôsobilo ako forma výsmechu. Celkovo to ale bol príjemný zážitok a som rada, že sa to páčilo aj tebe! :)

    Lunovet

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Súhlasím, to zjednodušenie mohlo byť dôsledkom toho, že chceli dielo sprístupniť pre všetky vekové kategórie tak, aby im pozrozumeli, ale, samozrejme, je to tvoj názor. Ďakujem za komentár! :)

      Odstrániť

Páčila sa vám recenzia či článok? Povedzte, čo máte na srdci.
Ďakujem za každý komentár. :)